Ak by sme chceli nazrieť do histórie voňaviek, museli by sme ísť až do starovekej Mezopotámie, do obdobia niekoľko tisíc rokov pred naším letopočtom. Práve v tomto období sa objavujú prvé zmienky o vtedajších chýrnych vonných olejoch. Avšak forma voňavky tých čias bola na míle vzdialená od súčasnej podoby našich parfumov.
Kam až siahajú počiatky výroby voňaviek?
Hovorí sa, že voňavky sú staré ako ľudstvo samo. A aj keď v tej dobe neboli dostupné pre každého tak ako dnes, stále sa objavujú nové dôkazy o tom, že práve Mezopotámia a Egypt boli kolískou prvých parfumov v dejinách ľudstva.
V samotných začiatkoch sa toto umenie sústreďovalo skôr na výrobu vonných a balzamovacích olejov k pohrebným rituálom, neskôr sa však prenieslo do antického Ríma a Perzie, kde sa ich používanie stalo výsadou vtedajšej bohatej smotánky a vyšších vrstiev.
A keďže väčšina ingrediencií pochádzala už vtedy z Indie, postupne sa toto umenie dostávalo pod kožu aj mnohým arabským učencom. V dávnej Európe sa výrobe parfumov nevenovala až taká pozornosť, no majetnejším vrstvám nebola celkom neznáma. Prvé pokusy vznikali hlavne na kráľovských dvoroch a v kláštoroch. Za kolísku výroby parfumov sa pokladá Taliansko, no na zdokonalení tohto umenia má zásluhu hlavne Francúzsko, ktoré sa neskôr stalo aj akousi parfumérskou veľmocou.
Vedeli ste, že…
Slovo parfum pochádza z latinského „per fumum“, čo v preklade znamená „skrz dym“. Práve tu by sa dalo polemizovať o samotných počiatkoch výroby parfumov. Fakt, že pri spaľovaní rôznych druhov dreva dochádzalo k postupnému uvoľňovaniu aróm a vôní, mohol byť prvým a počiatočným signálom využiť práve esencie z nich pri výrobe prvých voňaviek.
V stredoveku sa osobnej hygiene nevenovala až taká pozornosť, ako by sme u tých bohatších očakávali. Ľudia sa vody naopak báli. Mysleli si, že práve umývaním by sa mohli nakaziť, a preto svoje telesné pachy radšej prekrývali rôznymi dostupnými vôňami. Základom prvých pánskych parfumov boli väčšinou byliny, koreniny, kadidlo či vône drahých drevín.
Zaujímavosťou je, že praotcom dodnes nazývanej „kolínskej vody“ je istý taliansky holič pôsobiaci v tom čase Nemecku, ktorému práve tento vlastný recept na parfumovú vodu položil základy veľmi úspešného podnikania.
Pohľad na parfum modernej doby
Zlatou érou parfumérstva bolo obdobie 19. storočia, keď sa hlavne vo Francúzsku hojne rozšírilo používanie rôznych vonných olejov, balzamov, zubných pást a krémov medzi bohatou šľachtou. Ženy sa konečne začali umývať a starať o svoju krásu aj iným spôsobom. Vonné oleje sa používali do kúpeľov, k meditáciám a na masáže.
Začali sa vyrábať prvé parfumy na objednávku a neskôr sa začalo experimentovať aj so syntetickými náhradami, ktoré boli oveľa lacnejšie než tie prírodné. V 20. storočí už vznikajú prvé známe svetové značky, ako bol napr. Lancôme, Coco Chanel či Christian Dior. Prevratným dielom bol parfum z dielne Coco Chanel – Chanel N° 5, v ktorom ako v jednom z prvých boli použité umelé esencie a svojou jednoduchosťou spôsobil veľký zlom v doterajšej výrobe parfumov.
Dnes si život bez parfumov, vonných olejov a inej skrášľujúcej kozmetiky už ani nevieme predstaviť. Tento luxus v podobe malých flakónov si už môže dovoliť každý a väčšina bez neho ani nedokáže začať svoj bežný deň. Parfumy sa tešia veľkej obľube u žien rovnako ako u mužov. Sú stelesnením toho, čo sa nám páči, k čomu inklinujeme, a dotvárajú tak nepriamo našu osobnosť a jedinečnosť. Dôležitosť parfumu nemôžeme vykresliť inak než slovami Coco Chanel: „Avizuje, že žena prichádza, a pripomína ju, keď už odišla.“
